Mladí žltomodrí – Boris Dziak

Mládež je budúcnosť! Od dnešného dňa vám počas každého týždňa predstavíme jedného z našich mládežníckych futbalistov v rubrike Mladí žltomodrí. V prvej časti si priblížime brankára staršieho dorastu Borisa Dziaka.

Boris, aké boli tvoje futbalové začiatky? Kedy a kde si začal s futbalom?

S futbalom som začal ako 9-ročný v Plechoticiach. Neskôr som sa od kamaráta dopočul, že na Slavoji sa hrá dobrý futbal aj vyššia liga a že určite by som to mal prísť aspoň vyskúšať. V trinástich som tak prvýkrát nastúpil za Slavoj.

Na Slavoji si si prešiel viacerými mládežníckymi kategóriami, ktoré obdobie považuješ za najlepšie?

Za najlepšie obdobie určite považujem prvý rok v staršom doraste. Dôvodov je viacero, či už kvalita mužstva alebo dobrý kolektív. Mal som pocit, že to bol vrchol mojej športovej kariéry. S radosťou však spomínam aj na môj prvý rok na Slavoji, kedy som všetko iba spoznával a snažil sa zapadnúť.

Aktuálne si hráčom staršieho dorastu, ktorý však tretí rok po sebe pôsobí iba v tretej lige. Ako to vnímaš a aká je úroveň tejto súťaže?

Dorast Slavoja má určite na to, aby pôsobil v druhej lige. Nešťastnou náhodou sa stalo, že kategóriám pred nami unikla druhá liga o pár bodov, ale postúpiť sa dá vždy. Kvalita súťaže je rovnaká, aká bola aj 3 roky dozadu, nakoľko jej účastníci sa príliš nezmenili a súťaž sa viac-menej iba premenovala.

V tíme patríš k jedným z najstarších, ako hodnotíš kolektív?

Bohužiaľ, musím povedať, že kolektív v minulej sezóne bol oveľa lepší, ale to môže byť iba môj názor.

Čo ako brankár považuješ za svoju najsilnejšiu stránku a v čom naopak vidíš svoje rezervy?

Už odmala som nemal problém s mrštnosťou, hoci nepatrím k najvyšším, tak som sa vždy vedel dostať vysoko, či už pri zákroku alebo centri. Na druhej strane musím povedať, že kopacia technika nikdy nebola moja silná stránka, ale snažím sa to zlepšiť.

Už takmer pol roka sú všetky mládežnícke súťaže pozastavené. Ako to berieš, prípadne zdokonaľuješ sa nejak individuálne?

Beriem to veľmi negatívne, nakoľko si myslím, že keď sa človek každý týždeň testuje, tak nevidím dôvod na to, aby nemohol aj trénovať. Hoci len v skupinkách, ako tomu bolo minulý rok pred Vianocami. Myslím si, že tréningy každému z nás chýbajú, nakoľko tento šport milujeme a hráme ho od detstva. Dúfam, že sa to čoskoro skončí a všetci sa znova uvidíme na ihriskách. Čo sa týka mňa, tak snažím sa udržiavať v kondícii, či už posilňovaním alebo behom.

Čomu sa najradšej venuješ okrem futbalu?

Pravdupovediac, veľa vecí ma okrem futbalu nechytilo, ale keď už mám niečo spomenúť, tak rád posilňujem, behávam alebo si zahrám stolný tenis či nohejbal. Takže hlavne veci spojené so športom.

Pre teba je toto posledný rok v staršom doraste. Aké sú tvoje ambície vo futbalovom a osobnom živote?

Mojou hlavnou ambíciou, čo sa týka futbalu, je sa niekde presadiť. Neskončiť s futbalom, hoci hrať aj nižšiu súťaž, ale hlavne hrať, lebo futbal je so mnou polovicu môjho života. Vzdať sa ho by bolo veľmi ťažké. Samozrejme mierim vyššie ako hrať 6.ligu, napríklad tretiu alebo štvrtú. Čo sa týka osobného života, tak po ukončení gymnázia mám v pláne ísť na vysokú školu, vyštudovať ju a potom život ukáže, kde je moje miesto.